Káder “A” tímu momentálne trápi absencia početného množstva hráčov. Po jednoznačnej prehre proti mestskému rivalovi, prišiel na rad súper z úplne iného súdka, nováčik súťaže Púchov.
Situácia sa musela riešiť takpovediac za pochodu a počas celého minulého týždňa sme hľadali alternatívy na doplnenie kádra. A keďže mimoriadna situácia, si vyžaduje mimoriadne riešenia, oslovený bol aj najstarší z tria bratov Dudovičovcov – Juraj. Napriek jeho vlastným menším zdravotným problémom ukázal pravé čierno-biele srdce a do Púchova cestoval spolu s ďalšími 12timi statočnými: “Keď ma klub oslovil, či by som nezaplátal diery v zostave, ktorú trápia zranenia, aj napriek tomu, že sám som mal malé problémy s členkom, neváhal som ani na sekundu a chcel som pomôct, i keď som si bol vedomý, že po 13. rokoch bez extraligovej účasti odomňa klub nebude čakať top oporu v obrane, i keď som stále florbalovo aktívny, ale iba na amatérskej úrovni.”
Ďuri si zápas užil naplno a ako sám povedal, cítil sa na ihrisku veľmi dobre a cítil aj podporu spoluhráčov: “Chlapci mi vôbec nedali pocítiť, že by som nebol plnou súčasťou tímu. Áno, bolo podpichovanie, ale všetko v rámci dobre nálady v tíme a akonáhle sme boli všetci na ihrisku, pocítil som zodpovednosť a súdržnosť. Ak som niečo urobil zle, dostal som pomyselné “zaucho”, ak niečo dobre, prišlo potľapkanie po pleci.”
Moja najväčšia snaha bola pomôcť tímu, ako najlepšie viem.
Ďuri pokračuje: “Skrátka som sa necítil ako niekto, kto len tak prišiel z tribúny a bol do počtu. Za to ide každému veľká vďaka. Moja najväčšia snaha bola pomôcť tímu, ako najlepšie viem. Nechcem podceňovať Púchov, sú to vážne vytrvalci, štyrikrát sme ich nechali využiť naše chyby a nezaváhali. Každopádne si vážim, že som po toľkých rokoch dostal možnosť obliecť si dres ATU a zažiť extraligovú atmosféru.”
Len dodáme, že Ďuri naposledy nastúpil v MEX v drese ATU v sezóne 2006/2007 a po dlhých trinástich rokoch si zahral so svojim mladším bratom Peťom: “…zahrať si s bratom znova po dlhých rokoch v obrane, to je proste na nezaplatenie.”
A čo hovorí Ďuri na atmosféru počas zápasu a na to, kam sa po vyše 13. rokoch florbal posunul?
“Viem, ako je florbal populárny oproti dobe keď som extraligu hrával ja, čakal som viac ľudí v obecenstve a z toho som bol asi najviac nervózny, no žiyľ v Púchove to ešte nieje veľmi divácky zaujímavé, čo je škoda”
Ako sám dodal, možno ho tento krátky zápasový návrat nakopne a vyhecuje k oveľa dlhšiemu návratu do obrany ATU Košice. Uvidíme, čo prinesie čas a touto cestou zároveň Ďurimu ďakujeme za ochotu pomôcť a prajeme veľa energie v osobnom aj športovom živote.
13 statočných to v Púchove celkom jednoznačne zvládlo. Pred nami je už len posledný zápas základnej časti. V sobotu privítame chlapcov z Nižnej. Tešíme sa na vás na Ostrovského.
ATU vs NIŽNÁ – SOBOTA | 17:00 | OSTROVSKÉHO
Pavol Popovec – ATU Košice
