Načitavam

 

AktualityNovinkyRobo Bučko: “Každou prehrou som bol motivovaný sa zlepšovať ako tréner aj ako tím a každou výhrou som chcel ísť ďalej.”

15. August 2019

Na lavičku A tímu zasadol po Marekovi Onderkovi v roku 2014 a počas piatich sezón získal s tímom kompletnú medailovú zbierku. Spolu s hráčmi tak zažil najúspešnejšiu sériu v klubovej histórii, počas ktorej sme boli 6-krát v TOP4 Mužskej Extraligy.

Reč je o dnes už bývalom trénerovi – Robovi Bučkovi. Prinášame vám veľký rozhovor o jeho trénerskej ceste v čierno – bielych farbách.

Ako otec Šimona, hrajúceho v ATU od najmenších kategórii až po mužov, sledoval dlhodobo vývoj v klube a fandil klubu. Ale čo ho priviedlo k samotnému rozhodnutiu prebrať post hlavného trénera po Marekovi Onderkovi a ako vôbec došlo k samotnej dohode s vedením klubu?…

 


 

…Chodil som ako divák pozerať na zápasy a videl som, že hráči sú dobrí a šikovní, no videl som aj, že im niečo chýba aby sa výsledkovo dostali vyššie. V tom čase som sa venoval aj mládeži, bol som v kontakte s Jurajom a dal som mu ponuku, že by som chcel trénovať mužov aspoň na jednu sezónu. Dal som si cieľ, že za jednu sezónu sa to dá vyhrať s takými hráčmi ako boli v tom čase v tíme. Juraj dlho zvažoval moju ponuku no po dvoch mesiacoch mi dal šancu na jednu sezónu.   

Išiel by si do toho s odstupom času znova? Bolo to správne rozhodnutie?

Bolo to správne rozhodnutie, išiel by som do toho znova. Veď som bol súčasťou najlepšieho klubu s najlepšími hráčmi a to sa neodmieta. Musím spomenúť aj fanúšikov, ktorí nás podporovali doma aj vonku a atmosféru, ktorú som zažil pri florbale, nie je ani na hokeji.  

 

 

Päť rokov je naozaj dlhá doba, počas ktorej si musel dokázať skĺbiť pracovný a rodinný život s trénerským remeslom. Čo bolo alebo je podľa teba na úlohe trénera najnáročnejšie?

Z mojej predstavy jedného roka sa stalo päť rokov, ale keď robíte veci srdcom tak zvládnete čokoľvek. Podľa mňa, v úlohe trénera je najnáročnejšie, ale to je asi v každom tíme, presvedčiť hráčov, aby verili svojmu trénerovi.  


 

Hneď počas prvej sezóny v pozícii hlavného trénera sme dokráčali až do finále proti Žiline a získali striebro. Po dlhom období bez boja o medaile sme len s dvoma prehrami prešli play off až do boja o zlato. Napriek dvom prehrám na palubovke „kobyliek“ sme dokázali v treťom zápase znížiť stav série. Veril si, že po víťaznom 3. zápase, dokážeme otočiť sériu v náš prospech?

 

 

Veril som, že to dokážeme vyhrať už od augusta a dotiahli sme to až do finále. Počas celej sezóny som mal pocit z hráčov, že to chcú vyhrať a to nás hnalo len dopredu za víťazstvom.  Po dvoch prehrách v Žiline som ešte na ihrisku povedal hráčom, že ešte nie je koniec a my ideme domov,  tam vyhráme a nikdy sa nevzdáme. Po treťom zápase nasledoval len ďalší fináloví zápas. Nová motivácia, viera vo víťazstvo, no ostali sme po zápase smutní. Aj také sú výsledky v play off.     

 

 

Napriek prehre a počiatočnému sklamaniu, sme sa dokázali otriasť, udržať po kope víťazný káder pokope až prišla vytúžená a zlatá – hetriková sezóna 2015/2016. Čo bolo podľa teba kľúčové na ceste za 1. titulom v MEX v histórii klubu? 

Jednoznačne motivácia a cieľ. Rýchle sme zabudli na predchádzajúcu sezónu a už v príprave všetci rozprávali len o výhre, nič iné nikto nenosil v hlave. Počas celej sezóny sme išli len za jedným a to vyhrať titul a to rozhodlo. Počas vianočných sviatkov na tréningov na Jedličke som videl nasadenie hráčov a vedel som, že to inak dopadnúť ani nemôže. Pred finálovou sériou som v šatni povedal, aby si to chlapci užili, natoľko som im veril a boli tak pripravení vyhrať, že by boli zbytočné iné slová alebo taktika, bolo to len choďte tam, zoberte si víťazstvo a poriadne si to užite. Aj keď som v treťom zápase pri výhre 10:9 prežil infarkt, ale to asi k takej finálovej sérii patrí.     

 

10. apríl 2016 sa zapísal zlatými písmenami do histórie nášho klubu…

FOTO: Matúš Zeťák

 

 

“Pred finálovou sériou som v šatni povedal, aby si to chlapci užili, natoľko som im veril a boli tak pripravení vyhrať, že by boli zbytočné iné slová alebo taktika, bolo to len choďte tam, zoberte si víťazstvo a poriadne si to užite.”

 

 

 

 

 


 

Po zisku titulu došlo k viacerým výrazným zmenám v kádri, postupné odchody Chudinu, Šefčíka, Miška Dudoviča, Tureka… Napriek tomu sme dokázali predĺžiť úspešnú sériu a zavŕšili kompletnú medailovú zbierku ziskom bronzu. Necítil si, že od momentu zisku titulu a dosiahnutiu tzv. vrcholu, prišlo obdobie stagnácie?

Aj napriek odchodu niektorých hráčov sme mali silný tím a verili sme si, že sezóna môže byť znova víťazná, no v zápasoch a play off rozhodujú malé detaily a dostať sa do finále potrebujete aj športové šťastie aj napriek tomu, že do toho dávate všetko. Necítil som obdobie stagnácie, mali sme v hre nové veci a všetci sme do toho dali všetky svoje sily. Keby ste videli v sérii so Salming aké rozbité kolená mali hráči, nikto sa nesťažoval a znova sa postavil do strely, tak toto nie je stagnácia.     

 

Boli momenty, keď si si vravel, že máš toho všetkého naozaj dosť?

Každou prehrou som bol motivovaný sa zlepšovať ako tréner aj ako tím a každou výhrou som chcel ísť ďalej. 

 

Cítil si počas piatich sezón zo strany hráčov dôveru a rešpekt a vedel si, že sa na nich môžeš spoľahnúť?

Každou sezónou sa dôvera zlepšovala, museli sme sa aj lepšie spoznať aby dôvera fungovala. Do každého zápasu som išiel s tým, že mojim hráčom verím, inak by som nestál na striedačke, veď sme mali spolu športový život tak im musíte veriť.  

 

Uplynulá sezóna a 4. miesto v MEX bola pre teba poslednou na lavičke A tímu. Prečo si sa rozhodol ukončiť svoje pôsobenie v klube?

Cítil som sa unavený a nemal by som toľko síl zvládnuť ďalšiu sezónu.

 

Trénerskú taktovku po tebe prebral Peťo Vrba, ktorý prešiel z pozície trénera juniorky k mužom. Čo hovoríš na jeho obsadenie a myslíš si, že napriek ďalším zmenám v kádri, dokáže nadviazať na úspechy z minulých sezón?

Peťo vyrastal florbalom, má skúsenosti, dobrý prehľad a vie sa v tom orientovať. Určite donesie do tímu veľa pozitívnych a nových vecí, takže si myslím, že je to dobrá voľba. ATU má kvalitný káder hráčov aj keď niektorí hráči odišli, tak má ich kto nahradiť, mladí dostanú šancu a verím, že sa jej dobre chytia. Bol som sa pozrieť na tréningu a videl som, že je tam zdravá konkurencia, tak starí musia zabrať aby sa udržali v základe. Myslím si, že by sme nemali hovoriť skromne o nasledujúcich sezónach. Mať správne postavený cieľ, motiváciu a úspech sa musí dostaviť.  Taký kvalitný potenciál hráčov nemá nikto v MEX a pokiaľ myslíte, že to vyhráte alebo myslíte, že to nevyhráte – máte pravdu. Takže ja im verím a pôjdem si to užívať z tribúny.

 

   “Mať správne nastavený cieľ, motiváciu a úspech sa musí dostaviť.”

 

Pod tvojim vedením začal za mužov hrávať aj tvoj syn – Šimon, ktorý smeruje do Dánska. Ako vidíš Šimonovu florbalovú budúcnosť?

Šimon na sebe veľa pracuje aj mimo telocvične, má dobre usporiadané ciele a motiváciu, takže si myslím, že to má dobrú budúcnosť. Potrebuje ešte získať zápasové skúsenosti a preto musí hrať veľa ťažkých zápasov.

Zdravie a rodina sú pre väčšinu ľudí najdôležitejšie hodnoty v živote. Počas trénovania si sa stal otcom a získal novú životnú rolu. Zohrala rodina a výchova malej dcérky významnú úlohu pri rozhodnutí o konci v klube?

Áno, potrebujem načerpať energiu v rodine.

 


 

Ako vidíš svoju najbližšiu budúcnosť? Myslíš si, že sa ešte niekedy k florbalu a k trénerstvu ešte vrátiš?

Mám predstavu, že budem robiť šéftrénera mládeže, no uvidím ako tá moja predstava dopadne. Určite v najbližšej dobe budem podporovať môjho syna Ľubomíra, ktorý sa venuje športovej streľbe.   Má v sebe veľký potenciál a spolupracuje so špičkovým trénerom uznávaným vo svete, od ktorého sa chcem tiež učiť.

 

Čo ťa na florbale najviac fascinuje a prečo je podľa teba na Slovensku a vo svete čoraz viac populárny?

Ja som od 7 rokov vyrastal športom. Šport mi do života dal veľa napr. motiváciu, cieľ, nikdy sa nevzdať, vždy niečo tvoriť nové, pracovať na sebe …. všetky tieto veci veľmi blízko súvisia s bežným životom aj mimo ihriska, cítim to ako takú drogu a florbal spĺňa všetky tieto atribúty. Pokiaľ si ich dokážete predstaviť a riadiť sa nimi, tak máte k úspechu veľmi blízko a to ma fascinuje najviac. Florbal na Slovensku robia ľudia pre radosť a pre veci, ktoré som opísal vyššie a preto je čoraz viac populárny. Pozrite sa na posledných víťazov MEX, Ženskej extraligy, 1. ligy alebo ako rastie turnaj SFC, robia to pre radosť a týmto sa to stáva populárnym a pritiahne to ďalších ľudí.

 

 

Plánuješ byť v budúcnosti nejakým spôsobom angažovaný v klube, alebo si dáš od florbalu dlhšiu pauzu?

Pokiaľ nebudem cítiť, že som plný síl venovať sa naplno športovej činnosti v klube, tak sa do ničoho nepustím. Dám si od aktívneho florbalu pauzu. Možno spravím pre trénera nejakú štatistiku zo zápasu, ktorá mu pomôže v tréningovom procese pokiaľ bude súhlasiť.

 

Na záver chcem poďakovať všetkým fanúšikom za atmosféru počas zápasov, hráčom že išli do toho všetkými silami a Jurajovi Dudovičovi za šancu byť s najlepšími. ĎAKUJEM.

 


 

Aj my Robovi touto cestou ĎAKUJEME za všetok čas, energiu a sily, ktoré odovzdal ATU Košice počas tréningov a zápasov a držíme palce, nech už bude robiť v budúcnosti čokoľvek. 

 

Pavol Popovec – ATU Košice

FOTO: Lucia Olekšáková 

KATEGÓRIE ATU KOŠICE

Like na Facebooku

Facebook Pagelike Widget

Instagram

Something is wrong.
Instagram token error.
Load More

Flickr Photos

561
562
560
558
559
557

Copyright © 2019 ATU KOŠICE | Created by: Peter Vaňo