Rozhovor s Dominikom Turekom: „Mať motiváciu a plány, bez toho to nejde.“

Jednoduchý chalan, ktorý si svoje sny plní súčasne v dvoch mestách. Cestu z Košíc do Ostravy a späť má v malíčku, ale ani vzdialenosť nebola prekážkou, ktorá by mu bránila pomôcť svojmu materskému klubu, aby spoločne s tímom na konci sezóny mohli dosiahnuť na najvyššie florbalové stupienky. Priateľský, skromný a vždy schopný a ochotný zabávať celú kabínu. Spoznajte o niečo bližšie čoskoro už 22 ročného brankára ATU Košice a slovenského reprezentanta Dominika Tureka.

 

Kto a kedy ťa priviedol k florbalu? Prečo si sa rozhodol práve pre brankársku pozíciu?

Ku florbalu ma priviedol v roku 2004 pán Juraj Dudovič. Keď začínal rozvíjať florbal v Košiciach po základných školách. Vtedy prišiel aj na Základnú školu Starozagorská 8, kde objavil aj iné talenty ako Lukáš Řezanina alebo Laco Gál. Po pár tréningoch nám ujo Dudovič oznámil, že sa ide na turnaj základných škôl. Zo začiatku som hral v obrane keďže sa hralo na posledného, pretože brankári vtedy neboli. Hneď jak sme postúpili do ďalšieho celoslovenského kola, začali sme rozoberať kto pôjde do brány? No samozrejme že som išiel ja! A prečo? Pretože sme hrali na posledného. Na turnaji, ktorý sa volal „Orion Cup“ sme vypadli vo štvrťfinále na nájazdy. Spomínam si, že som nevedel prestať plakať. Po turnaji som si povedal, že to skúsim aj naďalej a ostalo mi to až doteraz. :)

 

Aký je tvoj športový a florbalový vzor?

Môj florbalový a životný vzor asi navždy ostane Lukáš Řezanina. A prečo? Vyhral dva tituly českej extraligy, je úspešný jak v škole, tak v biznise a má veľké plány do budúcna v čom ho obdivujem. Čudujem sa, že má čas na spánok a pritom je stále pozitívny! Dáva mi najavo ako si treba užívať život a zároveň ako treba drieť aby si bol úspešný. Z takéhoto hráča si treba brať príklad. Keby som mal povedať kto je môj športový vzor? Je ich veľa, ale asi najviac obdivujem brankárov NHL. Konkrétne Jonathan Quick, Henrik Lundqvist a Tuukka Rask.

 

Myslel si v tvojej extraligovej premiére na to, že si niekedy zachytáš za reprezentáciu resp. za klub v Českej republike?

Moja prvá extraligová sezóna bola, keď som mal sedemnásť. Vtedy som vôbec nečakal, že si zachytám niekedy českú extraligu alebo, že by so mnou niekto robil rozhovor. (smiech)

 

Akonáhle si si vybojoval stabilnú pozíciu v bránke ATU, tak nasledovala pozvánka z juniorskej repre a následné MS juniorov 2011, kde si dostal príležitosť. Považuješ spomínané MS za zlomový okamih svojej kariéry?

MS v Nemecku hodnotím ako najviac pozitívnu stránku mojej kariéry. Dostal som príležitosť byť gólmanskou jednotkou v tíme. Boli sme tam super partia, ktorá urobila historický výsledok v podobe 6.teho miesta pre Slovensko. Boli sme všetci smutní, keď sme prehrali zápas s Lotyšskom o 5. miesto, mali sme naviac! Hneď po MS v Nemecku som dostal pozvánku na reprezentačný zraz mužov, kde som ešte nikdy predtým nebol. Rok 2011 bol pre mňa veľmi pozitívny. Veľká škoda, že v extralige sme to nedotiahli do víťazného konca. Mali sme nadupaný tím, no obsadili sme uspokojivé 3. miesto.

 

Čo pre teba znamená reprezentovať Slovensko?

Reprezentovať Slovensko znamená pre mňa obrovskú česť a hlavne zadosťučinenie za tie roky driny vo florbale. Pozvánka na reprezentačný zraz vždy poteší. Málokto má takú príležitosť.

 

Ako vnímaš s odstupom času svoje pôsobenie v FBC Ostrava? Zmenil by si spätne svoje rozhodnutie odísť z ATU? Úprimne a otvorene prečo to v FBC nakoniec nevyšlo?

S odstupom času si uvedomujem že to pre mňa bola obrovská skúsenosť. Jak do života, tak do florbalu. Naučil som sa veci nebrať príliš osobne a zlepšiť si psychiku. Odchytal som zápasy proti kvalitným českým extraligovým tímom ako sú Vítkovice, Tatran, Chodov. Spoznal som X skvelých ľudí. Určite neľutujem moje rozhodnutie odísť do Česka. Prajem to zažiť každému. Nemôžem tvrdiť, že to v FBC nevyšlo. Úprimne som si prial, aby som chytal čo najviac, no zažil som troch trénerov v priebehu roka a pol a nie je to ľahké si získať ich dôveru. Minulý rok v novembri som mal možnosť ísť na skúšku do Dánska, presnejšie do mestečka Frederikshavn, kde sa hrá najvyššia dánska ligu. Strávil som tam týždeň. Chodil som na tréningy, užíval som si to, mal som sa ako v bavlnke. Pred odchodom spať do Česka som sa s funkcionármi klubu Frederikshavn dohodol, že od novej sezóny budem pôsobiť práve v tomto klube, pretože mi sľubovali prácu. Ja som sa rozhodol ukončiť sezónu v materskom klube ATU Košice, keďže v Ostrave sa znovu menil tréner pre neuspokojivé výsledky.

 

V polovici minulej sezóny si sa vrátil z FBC Ostrava do ATU a výraznou mierou si pomohol tímu takmer prekročiť brány semifinále. Hodnotíš playoff 2013/2014 a konečné 4. miesto ako úspešné alebo neúspešné?

Zvyšok sezóny určite hodnotím pozitívne, pretože som konečne dostal chuť do florbalu. Chytal som pravidelne a dostal som sa aj do nominačky na Kvalifikáciu na MS, ktorá sa konala v Bratislave, kde sme nakoniec postúpili do Švédska. V extralige sme obsadili 4. miesto. Vo štvrťfinále sme postúpili cez majstrovský Trenčín, kde sme predviedli parádnu sériu. V semifinále sme narazili na Florko, ktoré nás pobilo jak fyzicky, tak psychicky. Nie som s týmto umiestnením spokojný, pretože sme mali na finále! Je to veľká škoda.

 

V januári resp. vo februári 2014 ste v domácej kvalifikácii vybojovali s mužskou reprezentáciou postup na MS do Švédska. Aké boli oslavy?

Hrali sme pred domácim publikom. Každý z nás to mal ťažké. Jak sme prehrali zápas s Estónskom 1:6, sme mali ešte šancu postúpiť na MS do Švédska, ale museli sme vyhrať s Belgickom o 14 gólov, čo sa zdalo nereálne. My sme to spoločne urvali a dokázali to. Oslavy trvali asi 2 dni v Bratislave, Žiline a Trenčíne. V treskúcej zime sa parádne oslavovalo. (smiech)

 

Pred aktuálnou sezónou sa veľmi špekulovalo o tvojom odchode k susedom do ČR. Kto alebo čo pomohlo ovplyvniť tvoje rozhodnutie ostať v materskom ATU?

Ako som už spomínal bol som dohodnutý odísť do Dánska, ale stroskotalo to na tom, že mi nevedeli nájsť prácu, z čoho som bol veľmi smutný. Následne som vedel, že musím mať letnú prípravu. Keďže pracujem v Ostrave, trénoval som individuálne a dohodol som sa aj s klubom FBC Ostrava, že môžem s tímom trénovať v rámci letnej prípravy. Tréner Koutný mi dal príležitosť, aby som znovu mohol zorganizovať späť svoj prestup do Ostravy. Dal som si dva + dva dokopy a zistil som, že potrebujem chytať. V Ostrave sú kvalitní gólmani, ale cítil som väčšiu zodpovednosť, ak ostanem v Košiciach. Som srdciar a odchovanec a odkedy som členom vždy som chcel spraviť s ATU nejaký poriadny výsledok. Táto sezóna bude veľmi náročná. Máme mladý tím plný reprezentantov, či už mužských, alebo juniorských, ktorí stále nadobúdajú nové skúsenosti. Treba postupne dopĺňať skladačku pexesa a verím, že výsledok sa dostaví.

 

Dostaneš sa do finálnej nominácie trénera Ságu na MS do Švédska v decembri 2014?

Táto otázka je na trénera Miroslava Ságu. Chcem urobiť všetko preto, aby som sa tam dostal a splnil si svoj sen.

 

Tento rozhovor si možno prečíta aj nejaký mladý florbalista. Čo je podľa teba kľúčové, ak niekto chce dosiahnuť na najvyššie športové - florbalové méty?

Určite musí makať na sebe, byť pozitívny, chcieť hrať ten šport, dávať si navyše tréningy. Mať motiváciu a plány, bez toho to nejde.

 

Prečo si si vybral práve číslo #40?

V ATU keď som sa dostal do „A“ mužstva som začínal robiť dvojku. Tlačil sa mi nový dres a musel som povedať rýchlo nejaké číslo. Vždy sa mi páčili náhradní gólmani NHL jak mali uterák alebo deku na sebe. V tej chvíli mi napadol jediný brankár, ktorý vždy, keď naskočil podal bravúrny výkon. Bol to Patrick Lalime a mal číslo #40. Číslo mi ostalo doteraz, ale uvažujem ho zmeniť, pretože som poverčivý.

 

Aký bol Dominik Turek študent?

ZŠ Starozagorská 8, Košice a SŠ Obchodná akadémia Polárna 1, Košice. Skúsil som aj VŠ v Ostrave, ale nie je to pre mňa som zistil. Snažím sa byť nezávislý na rodičoch a radšej pracujem ako keby som mal študovať. Aj keď tvrdím, že škola je dôležitá, ale treba s ňou vedieť vynaložiť.

 

Kde sú krajšie dievčatá v Ostrave alebo v Košiciach?

Slovenky sú najkrajšie. :)

 

Fandíš nejakému športovému klubu mimo florbalu?

Chicago Blackhawks od roku 2006.

 

Máš aj neflorbalové sny, ktoré by si si chcel splniť?

Sny si nechávam pre seba, no verím, že keď skončím s florbalom, tak vás milo prekvapím aká bude moja ďalšia aktivita.

 

Aké sú tvoje obľúbené filmy alebo seriály?

Mám rád filmy, kde hrá Adam Sandler. Ďalej milujem Wolverina, Spidermana, či Ninja Korytnačky. Čo sa týka seriálov, tak klasika Krok za krokom, Priatelia, Dva a pol chlapa.

 

Fanúšičky bude určite zaujímať či máš priateľku?

Áno mám priateľku a som šťastný. :)

 

Tvoj najobľúbenejší spolubývajúci, keď cestuješ na zápas „vonku?“

Mojim dlhoročným parťákom bol Tomáš „Pepsy“ Sabó, ale na reprezentačných zrazoch často sa snažím byť s Peťom Dudovičom. Nemá to so mnou ľahké. (smiech)

 

Priraď meno spoluhráča - charakteristika. Najväčší: A) zabávač, B) bojovník, C) facebookár, D) sukničkár, E) model, F) puntičkár, G) inteligent , H) introvert, I) vodca-líder, J) hypochonder.

A) nerád to priznávam, ale s kým som sa v šatni strašne bavil je Tomáš Spišák (smiech),
B) určite Patrik Pelegrin,
C) Filip Žák,
D) v Ostrave som zažil jedného - Miroslav Mayer (momentálne hráč Tatranu Střešovice),
E) v dnešnej dobe skoro každý florbalista okrem gólmanov, pretože tí nosia masky, každý jeden hráč si neskutočne upravuje vlasy a chce sa páčiť publiku,
F) hmmm ja si myslím, že Patrik Pelegrin, ten má vo svojom toolbagu všetko krásne usporiadané,
G) asi Václav Komačka, ten mi dá odpoveď na všetko,
H) jednoznačne Peter Dudovič,
I) Lukáš Řezanina,
J) Tomáš Spišák.

 

Ďakujeme za rozhovor a prajeme skalo-pevné zdravie a víťazstvá či už v športe, alebo v živote!